K mushingu som sa dostala v roku 2011 s pomocou môjho kamaráta Emmanuela, s ktorým som sa zoznámila ako ináč, na preteku psích záprahov. Vymenili sme si kontakty a začali sa stretávať na podujatiach tohto tipu. Mushing ma vždy fascinoval, ale nikdy som ani len nesnívala, že raz "ním budem žiť"...
Som aktívny tip človeka a veľmi ma nebavili myšlienky tipu, čo by bolo, keby bolo ... a tak v marci 2012, som sa stala hrdou majiteľkou svojho prvého severana Clea. Vedela som, že s jedným psíkom veľa vody nenamútim, tak o 4 mesiace na to, pribudol ďalší živel menom Gino. Zrazu som mala na dvore dvoch severanov, ktorí si pravidelne dokazovali svoju silu menšími zápasami o "šéfa na dvore". Na krotenie ich energie a teda ich následnú výchovu som mala celý rok, keďže pes ktorý je mladší ako rok, ešte nemôže pretekať. Ako tak som to zvládla a od roku 2013 som začala aktívne pretekať za ŠK-SEVERAN.
Ak sa niekto venuje tomuto športu, veľmi dobre vie, čo všetko to obnáša. Ja zvyknem hovorievať: žiadna práca, žiadne peniaze... žiadne peniaze? žiaden mushing :) Začiatky boli ťažké, ale vďaka manželovi, rodine a ich podpore som to zvládla. Mať sponzora v tomto športe nieje na zahodenie :)...
Od kedy sa pohybujem v tomto "športe" milovníkov psích záprahov, spoznala som veľké množstvo ľudí. Môžem kľudne povedať, že mushing mi zmenil život. Totálne mi ho prevrátil hore nohami :)... Spoznala som ľudí, ktorí mi veľmi prirástli k srdcu a dá sa povedať že svojim spôsobom mi obohatili život, už len tým, že sú...a na druhej strane, som spoznala a pocítila čo je to ľudská závisť, neprajnosť, nevďačnosť ... Škoda, že človek to pochopí až neskôr, ale zase na druhej strane ten život je natoľko zaujímavý, že tí zlí, sa od nás sami odčlenia... :).. Som vďačná za svoju rodinu, manžela a nášho skvelého syna, pretože ONI sú to, čomu sa hovorí šťastie.
